Stiahnuť PDF

Čas čítania: ~18 min

Abstrakt

Predkladaná štúdia analyzuje možnosti implementácie restoratívnych prístupov v slovenskom trestnom práve. Na základe komparatívnej analýzy právnych úprav krajín V4 a vybraných západoeurópskych štátov identifikuje kľúčové bariéry a formuluje odporúčania pre legislatívne zmeny. Osobitná pozornosť je venovaná mediácii v trestných veciach, komunitným konferenciám a programom odklonu. Výsledky potvrdzujú, že restoratívna justícia môže výrazne prispieť k zníženiu recidívy a zlepšeniu postavenia obetí v trestnom konaní.

1. Úvod

Restoratívna justícia predstavuje alternatívny prístup k trestnému konaniu, ktorý kladie dôraz na nápravu škôd spôsobených trestným činom, aktívnu participáciu obete a zodpovednosť páchateľa voči komunite. V medzinárodnom kontexte sa tento prístup etabloval ako uznávaný doplnok tradičného retributívneho systému. [1]

Slovenská republika v súčasnosti disponuje len obmedzenými legislatívnymi nástrojmi restoratívnej justície. Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch síce vytvoril inštitucionálny rámec pre mediáciu v trestných veciach, avšak jeho praktické uplatnenie ostáva za očakávaniami. [2]

Cieľom tejto štúdie je poskytnúť komplexnú analýzu súčasného stavu a navrhnúť konkrétne legislatívne odporúčania pre posilnenie restoratívnych prvkov v slovenskom trestnom práve.

2. Teoretické východiská

2.1 Definícia a princípy restoratívnej justície

Restoratívna justícia je prístup k spravodlivosti, ktorý sa zameriava na potreby obetí a páchateľov, ako aj na zainteresovanú komunitu, namiesto uspokojenia abstraktných právnych princípov alebo potrestania páchateľa. Obete majú aktívnu úlohu v procese, zatiaľ čo páchatelia sú povzbudzovaní prevziať zodpovednosť za svoje činy.

„Restoratívna justícia nie je o odpustení alebo zmierení. Je to systém hodnôt a praktík, ktoré sa snažia reagovať na škodu spôsobenú trestným činom holistickým a inkluzívnym spôsobom.“

2.2 Medzinárodný právny rámec

Na úrovni Európskej únie je restoratívna justícia podporovaná Smernicou 2012/29/EÚ o minimálnych normách v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Táto smernica ustanovuje právo obete na prístup k službám restoratívnej justície za predpokladu, že sú splnené určité podmienky.

3. Komparatívna analýza

Pre účely tejto štúdie boli analyzované právne úpravy restoratívnej justície v štyroch krajinách:

KrajinaPrávny základHlavný nástrojMiera využitia
Česká republikaZákon o mediáciiMediáciaStredná
Rakúsko§ 29 JGG / § 204 StPOTatausgleichVysoká
PoľskoTrestný poriadokMediáciaNízka
SlovenskoZákon č. 550/2003MediáciaVeľmi nízka
Tabuľka 1: Porovnanie právnych úprav restoratívnej justície vo vybraných krajinách.

4. Stav na Slovensku

Analýza štatistických údajov za obdobie 2018-2025 ukazuje, že mediácia v trestných veciach bola na Slovensku využitá v priemere len v 2,3 % prípadov, v ktorých bola zákonom prípustná. Tento stav výrazne zaostáva za ostatnými analyzovanými krajinami.

Graf 1: Počet mediácií v trestných veciach (2018-2025)
100200300400500600031229825434138940245551220182019202020212022202320242025
2018312
2019298
2020254
2021341
2022389
2023402
2024455
2025512

Obrázok 1: Počet mediácií v trestných veciach na Slovensku v rokoch 2018-2025. Zdroj: Štatistiky MS SR, vlastné spracovanie.

5. Odporúčania

Na základe vykonanej analýzy formulujeme nasledovné legislatívne odporúčania pre posilnenie restoratívnej justície v slovenskom trestnom práve:

Prvé odporúčanie sa týka zavedenia explicitného odkazu na restoratívnu justíciu do Trestného zákona, čím by sa vytvoril jasný legislatívny základ pre jej uplatnenie. Druhé odporúčanie smeruje k rozšíreniu využitia podmienečného zastavenia trestného stíhania v spojení s mediáciou. Tretie odporúčanie sa zameriava na systémové vzdelávanie sudcov a prokurátorov v oblasti restoratívnych prístupov.

6. Záver

Restoratívna justícia predstavuje perspektívny doplnok tradičného trestného systému, ktorý môže významne prispieť k zlepšeniu postavenia obetí, zníženiu recidívy a celkovej humanizácii trestného konania. Slovenská republika má v tejto oblasti značný potenciál na rozvoj, pričom skúsenosti analyzovaných krajín poskytujú cenné inšpirácie pre legislatívne reformy.

Poznámky pod čiarou

  1. Zehr, H. (2002). The Little Book of Restorative Justice. Good Books. S. 21.
  2. Správa o činnosti probačných a mediačných úradníkov za rok 2024. Ministerstvo spravodlivosti SR.

Zoznam použitej literatúry

  • Braithwaite, J. (2002). Restorative Justice and Responsive Regulation. Oxford University Press.
  • Christie, N. (1977). Conflicts as Property. The British Journal of Criminology, 17(1), 1-15.
  • Dünkel, F., Grzywa-Holten, J., Horsfield, P. (eds.) (2015). Restorative Justice and Mediation in Penal Matters in Europe. Forum Verlag Godesberg.
  • Marshall, T.F. (1999). Restorative Justice: An Overview. Home Office Research Development and Statistics Directorate.
  • Strang, H. (2002). Repair or Revenge: Victims and Restorative Justice. Oxford: Clarendon Press.
  • Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • Zehr, H. (2002). The Little Book of Restorative Justice. Intercourse, PA: Good Books.

Citácia

doc. JUDr. Ján Novák, PhD.; JUDr. Mária Horváthová, PhD. (2026). Restoratívna justícia v kontexte slovenského trestného práva: analýza a perspektívy. Bratislava: Ústav kriminológie, sociológie práva a justičného výskumu.