Čas čítania: ~4 min

Abstrakt

Predkladaná štúdia analyzuje možnosti implementácie restoratívnych prístupov v slovenskom trestnom práve. Na základe komparatívnej analýzy právnych úprav krajín V4 a vybraných západoeurópskych štátov identifikuje kľúčové bariéry a formuluje odporúčania pre legislatívne zmeny. Osobitná pozornosť je venovaná mediácii v trestných veciach, komunitným konferenciám a programom odklonu. Výsledky potvrdzujú, že restoratívna justícia môže výrazne prispieť k zníženiu recidívy a zlepšeniu postavenia obetí v trestnom konaní.

1. Úvod

Restoratívna justícia predstavuje alternatívny prístup k trestnému konaniu, ktorý kladie dôraz na nápravu škôd spôsobených trestným činom, aktívnu participáciu obete a zodpovednosť páchateľa voči komunite. V medzinárodnom kontexte sa tento prístup etabloval ako uznávaný doplnok tradičného retributívneho systému. [1]

Slovenská republika v súčasnosti disponuje len obmedzenými legislatívnymi nástrojmi restoratívnej justície. Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch síce vytvoril inštitucionálny rámec pre mediáciu v trestných veciach, avšak jeho praktické uplatnenie ostáva za očakávaniami. [2]

Cieľom tejto štúdie je poskytnúť komplexnú analýzu súčasného stavu a navrhnúť konkrétne legislatívne odporúčania pre posilnenie restoratívnych prvkov v slovenskom trestnom práve.

2. Teoretické východiská

2.1 Definícia a princípy restoratívnej justície

Restoratívna justícia je prístup k spravodlivosti, ktorý sa zameriava na potreby obetí a páchateľov, ako aj na zainteresovanú komunitu, namiesto uspokojenia abstraktných právnych princípov alebo potrestania páchateľa. Obete majú aktívnu úlohu v procese, zatiaľ čo páchatelia sú povzbudzovaní prevziať zodpovednosť za svoje činy.

„Restoratívna justícia nie je o odpustení alebo zmierení. Je to systém hodnôt a praktík, ktoré sa snažia reagovať na škodu spôsobenú trestným činom holistickým a inkluzívnym spôsobom.“

2.2 Medzinárodný právny rámec

Na úrovni Európskej únie je restoratívna justícia podporovaná Smernicou 2012/29/EÚ o minimálnych normách v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov. Táto smernica ustanovuje právo obete na prístup k službám restoratívnej justície za predpokladu, že sú splnené určité podmienky.

3. Komparatívna analýza

Pre účely tejto štúdie boli analyzované právne úpravy restoratívnej justície v štyroch krajinách:

KrajinaPrávny základHlavný nástrojMiera využitia
Česká republikaZákon o mediáciiMediáciaStredná
Rakúsko§ 29 JGG / § 204 StPOTatausgleichVysoká
PoľskoTrestný poriadokMediáciaNízka
SlovenskoZákon č. 550/2003MediáciaVeľmi nízka
Tabuľka 1: Porovnanie právnych úprav restoratívnej justície vo vybraných krajinách.

4. Stav na Slovensku

Analýza štatistických údajov za obdobie 2018-2025 ukazuje, že mediácia v trestných veciach bola na Slovensku využitá v priemere len v 2,3 % prípadov, v ktorých bola zákonom prípustná. Tento stav výrazne zaostáva za ostatnými analyzovanými krajinami.

Graf 1: Počet mediácií v trestných veciach (2018-2025)
2018312
2019298
2020254
2021341
2022389
2023402
2024455
2025512
Obrázok 1: Počet mediácií v trestných veciach na Slovensku v rokoch 2018-2025. Zdroj: Štatistiky MS SR, vlastné spracovanie.

5. Odporúčania

Na základe vykonanej analýzy formulujeme nasledovné legislatívne odporúčania pre posilnenie restoratívnej justície v slovenskom trestnom práve:

Prvé odporúčanie sa týka zavedenia explicitného odkazu na restoratívnu justíciu do Trestného zákona, čím by sa vytvoril jasný legislatívny základ pre jej uplatnenie. Druhé odporúčanie smeruje k rozšíreniu využitia podmienečného zastavenia trestného stíhania v spojení s mediáciou. Tretie odporúčanie sa zameriava na systémové vzdelávanie sudcov a prokurátorov v oblasti restoratívnych prístupov.

6. Záver

Restoratívna justícia predstavuje perspektívny doplnok tradičného trestného systému, ktorý môže významne prispieť k zlepšeniu postavenia obetí, zníženiu recidívy a celkovej humanizácii trestného konania. Slovenská republika má v tejto oblasti značný potenciál na rozvoj, pričom skúsenosti analyzovaných krajín poskytujú cenné inšpirácie pre legislatívne reformy.

Poznámky

  • Zehr, H. (2002). The Little Book of Restorative Justice. Good Books. S. 21.
  • Správa o činnosti probačných a mediačných úradníkov za rok 2024. Ministerstvo spravodlivosti SR.

Bibliografia

  • Braithwaite, J. (2002). Restorative Justice and Responsive Regulation. Oxford University Press.
  • Christie, N. (1977). Conflicts as Property. The British Journal of Criminology, 17(1), 1-15.
  • Dünkel, F., Grzywa-Holten, J., Horsfield, P. (eds.) (2015). Restorative Justice and Mediation in Penal Matters in Europe. Forum Verlag Godesberg.
  • Marshall, T.F. (1999). Restorative Justice: An Overview. Home Office Research Development and Statistics Directorate.
  • Strang, H. (2002). Repair or Revenge: Victims and Restorative Justice. Oxford: Clarendon Press.
  • Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
  • Zehr, H. (2002). The Little Book of Restorative Justice. Intercourse, PA: Good Books.

Ako citovať

doc. JUDr. Ján Novák, PhD.; JUDr. Mária Horváthová, PhD. (2026). Restoratívna justícia v kontexte slovenského trestného práva: analýza a perspektívy. Bratislava: Inštitút restoratívnej justície a kriminológie.

Súvisiace publikácie

Prepojené cez spoločné hashtagy.